Odrazu zastal. Narovnal sa v celej svojej výške a ráznym krokom vykročil k dverám za ktorými sa bojovalo o ľudský život. Bojovalo,ale zatiaľ bez zbraní. A on jednu zbraň v ponuke mal. Zbraň,ktorá mohla ohroziť viacerých. Mohla zničiť rovnako obe strany,stojace v tomto boji proti sebe. Mohla zničiť útočiaceho. Ale mohla zničiť aj obrancu. A nikto nevie predpokladať,čo viac,čo menej..
Táňa sa pochopiteľne bála toho horšieho. Že to nevyjde. Že to bude zbytočný krok. Tak veľa hovorí proti. Aj on to vie. Ale.. Nikto nepovedal stopercentné nie. A to je dostatočným dôvodom na to,aby sa Roman dal otestovať. Aby to podstúpil. Nemohol vtedy,pri Matejovi, urobí to teraz. Možno mu tým zachráni otca. Možno tým zachráni rodinu,ktorá nemala možnosť ako rodina fungovať. A ktorá si takto fungovať zaslúžila. Táňa s Matejom určite.
Roman rozhodnutý vkročil do izby. Pohľad na Vlada ho prekvapil,ale nedal na sebe nič znať. S úsmevom prikročil k posteli.
- Dobrý deň. Táňa ma požiadala,tak som prišiel hneď,ako sa dalo.
- Ďakujem. Som rád,že ste prišli. Chcem s vami rozprávať o dosť chúlostivých veciach. Ale..Rozprávalo by sa mi ľahšie,keby sme si mohli tykať. Ak vám to neprekáža. - Vlado rozprával len s námahou,oslabený liekmi.
- Samozrejme,že neprekáža. Chcel som navrhnúť to isté. Roman.. - Roman prijal Vladovu ruku a mal pocit,že sa práve uzavrelo ďalšie spojenectvo. Len ešte stále netušil,čo mu Vlado chce povedať..
- Roman, asi ťa to prekvapí,ale.. Chcem,aby si sa ďalej staral o moju rodinu,keď tu už nebudem..- Vlado vyslovoval každé slovko pomaly, každé slovko ho stálo kopec síl..
- Zadrž - prerušil ho Roman. - Prestaň viesť takéto reči. Ja som sa rozohodol pomôcť ti. Akokoľvek. Táňa o tom vie,ale nesúhlasí. No napriek tomu. Ak prijmeš moju pomoc,a testy dopadnú pozitívne,budem darcom. Chcem ním byť. - Roman sa pevne díval do Vladových očí.
Vladove oči sa naplnili slzami. Chcel niečo povedať,no stiahnuté hrdlo mu v tom zabránilo. A tak len pevne stisol Romanovu ruku.
Pevne..tak pevne,ako bolo v jeho silách..
Komentáre