d.o.ty.k.y

Roman splnil aj to,o čo ho Vlado prosil,ale Táni o tom nemal hovoriť. Poslal mail s nadiktovaným odkazom na nadiktovanú adresu. Netušil komu to posiela,ale mal také tušenie,že to neprinesie veľa dobrého.Vlado mu k tomu veľa nepovedal,hoci chcel. Zastavil ho sám. Nič ho do toho nebolo,tak nechcel Vlada ešte zbytočne pripravovať o dochádzajúce sily. Skrátka a dobre, zobral list papiera a jeho obsah prepísal do mailu. Poslal,kam mal,ale až po Vladovej smrti. Viac neriešil. Možno to boli priatelia,s ktorými tam bol. Možno milenka. Možno advokát. Kto ho vie? Splnil sľub daný umierajúcemu. S ostatným sa popasujú. Nech sa deje,čo sa má.

Asi týždeň po pohrebe sa stala ďalšia prekvapujúca vec. Roman dostal list. List,v ktorom sa dozvedel všetko to,čo nedovolil Vladovi povedať. Napísal list a dal ho sestričke s prosbou o zaslanie po jeho smrti. A Roman už chápal prečo. V tom liste nestálo nič,čo by ho prekvapovalo. A ani Táňu by to prekvapiť nemalo. Ale..Určite ju to zabolí. Hlavne teraz. V tomto čase. Nemôže jej to povedať teraz. A načo aj. Vlado je mrtvy, načo by boli dobré oznámenia o tom,že kdesi v USA má družku s dieťaťom? Na čo by bolo Táni dobré vedieť to? Nemal pochybnosti,žeby to Táňa prijala s chladnou hlavou a pragmaticky tak,ako to všetci Kozorožci vedia. Ale nie teraz. Nie ako tehotná žena týžden po pohrebe otca svojho dieťaťa.

Roman už vedel,komu posielal mail. A dúfal,že sa s tým v USA vysporiadajú bez toho,aby potrebovali kontaktovať kohokoľvek na Slovensku. Prosil Boha,aby o Vladovu dcéru v USA bolo dobre postarané aj pre takýto prípad. Lebo naťahovanie sa o dedičstvo je to posledné,čo Táňa teraz potrebuje.

- "Romaaan?" - na dvore sa ozval hlas chalana,ktorého mal rád,ako svojho.
- "Nazdar..tak ako?" - usmial sa Roman vykloniac sa z okna. Matej stál vychystaný s veľkým košom na huby.
- "Noooo..Ideme?" - celý horel netrpezlivosťou.
- "Jasné.. Vydrž, o chvíľku som pri tebe.." - žmurkol na neho Roman a zatvoriac okno stratil sa v izbe.

"Ochránim ich...Je to moja rodina.. A tú ochránim pred čímkoľvek..Akokoľvek.." - pomyslel si Roman obúvajúc sa do čižiem a opúšťajúc dom..